Vo vzťahu k oddlženiu fyzických osôb v konkurze nadobudol dňa 01.03.2017 účinnosť zákon č. 317/2016 Z. z. (ďalej už len ako „novela“), ktorým došlo k novelizácii zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej už len ako „Zákon“). Táto novela Zákona okrem iného zjednodušila alebo inak povedané uľahčila spôsob oddlženia fyzických osôb, teda zjednodušila spôsob zbavenia sa dlhov fyzických osôb, a to či už v rámci vyhláseného konkurzu na majetok fyzickej osoby alebo prostredníctvom tzv. splátkového kalendára. Novela Zákona priniesla osobitnú právnu úpravu procesnej stránky - priebehu konkurzného konania v rámci oddlženia fyzických osôb, ktorá je značne odlišná v porovnaní s prechádzajúcou právnou úpravou, pričom tu treba pre úplnosť uviesť, že právna úprava konkurzného konania účinná do 28.02.2017, ktorá sa tiež vzťahovala na fyzické osoby, zostala aj po účinnosti novely Zákona platná a účinná, avšak už len vo vzťahu k právnickým osobám, teda hlavne obchodným spoločnostiam a v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu aj vo vzťahu k fyzickým osobám – podnikateľom.
Jednou z mnohých odlišností, ktorú priniesla novela Zákona a ktorá má v súčasnosti nepriaznivý dopad pre dlžníkov - fyzické osoby po vyhlásení konkurzu v rámci oddlženia, sú účinky vyhláseného konkurzu voči prebiehajúcim exekučným konaniam. Podľa právnej úpravy Zákona účinnej do 28.02.2017, vzťahujúcej sa na vyhlásené konkurzy voči fyzickým osobám, k zastaveniu exekučného konania dochádzalo priamo zo zákona dňom vyhlásenia konkurzu (§ 48 Zákona), teda k zastaveniu exekučného konania nebol potrebný žiadny ďalší právny úkon, či už zo strany súdu, správcu alebo samotného dlžníka. Podľa súčasného znenia § 167f ods. 2 Zákona je však zastavenie exekučného konania voči fyzickej osobe už podmienené rozhodnutím exekučného súdu, ktorý by tak mal v zmysle Zákona urobiť bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu. K zastaveniu exekučného konania môže v tomto prípade dôjsť až na základe rozhodnutia súdu, teda nie priamo zo zákona, ako to bolo vo vzťahu k fyzickým osobám podľa právnej úpravy účinnej do 28.02.2017. Súčasná právna úprava vytvorila exekútorom priestor pokračovať v exekvovaní majetku fyzickej osoby aj po vyhlásení konkurzu, pričom v prípade dlžníkov - fyzických osôb, pre ktoré je oddlženie jedno z najlepších riešení, je to najčastejšie formou uskutočňovania zrážok zo mzdy, a to až do dňa, kedy sa stane rozhodnutie súdu, ktorým je zastavené exekučné konanie, právoplatným.
Tzv. exekučné súdy, ako sú v tomto článku označované a medzi ktoré je zaradený každý okresný súd na území Slovenskej republiky, v týchto prípadoch nerozhodujú však tak rýchlo ako by sa dalo predpokladať, teda „bezodkladne“ ako im to vyplýva zo Zákona. Jedným z viacerých dôvodov je všeobecná preťaženosť súdov a to nie len v prípade exekučných konaní. Taktiež treba brať na zreteľ skutočnosť, z ktorej sa vychádza aj pri definovaní tzv. exekučných súdov, že väčšina exekučných konaní začala ešte v čase, kedy sa príslušnosť exekučných súdov určovala podľa miesta bydliska/sídla dlžníka. Oproti tomu na vydanie rozhodnutia o vyhlásení konkurzu sú vecne a mieste príslušné len tzv. konkurzné súdy, ktorými sú výlučne okresné súdy v sídle krajských súdov (Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Trnava, Okresný súd Trenčín, Okresný súd Nitra, Okresný súd Žilina, Okresný súd Banská Bystrica, Okresný súd Prešov, Okresný súd Košice I). Bolo by naivné sa domnievať, že zamestnanci exekučných súdov dennodenne sledujú obchodný vestník, kde sú zverejňované rozhodnutia o vyhlásení konkurzu, či náhodou nebol vyhlásený konkurz na niektorého z dlžníkov – fyzickú osobu, voči ktorému je na danom všeobecnom súde vedená exekúcia a taktiež možno pochybovať o tom, že exekučné súdy sú tak prepojené s konkurznými súdmi, že takáto informácia o vyhlásení konkurzu by sa príslušnému exekučnému súdu dostala z konkurzného súdu v krátkom čase.
Tento problém si zjavne už uvedomilo napr. aj Centrum právnej pomoci, keď začalo posielať jednotlivým dlžníkom, ktorých zo zákona zastupuje v oddlžovacom resp. konkurznom konaní, po vyhlásení konkurzu na ich majetok tlačivá resp. formuláre na podanie návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Tento krok zo strany Centra právnej pomoci je možno považovať za správny, avšak pre nízke právne vedomie väčšiny dlžníkov – fyzických osôb je otázne, či je dostačujúci. V konečnom dôsledku to musí vyplniť a podpísať samotný dlžník, ktorý má často len minimálnu vedomosť o všetkých exekučných konaniach a hlavne ako správne vyplniť takéto tlačivo resp. formulár. Dlžník má v takomto prípade jedinú možnosť sa obrátiť priamo na Centrum právnej pomoci s prosbou o pomoc a poskytnutie informácií o exekučných konaniach alebo vyhľadať kvalifikovanú právnu pomoc napr. obrátením sa na advokátsku kanceláriu.
Či už k zastaveniu exekúcií voči dlžníkovi dôjde na základe alebo bez návrhu dlžníka, exekútorom je podľa súčasnej právnej úpravy poskytnutý veľký priestor exekvovať majetok dlžníkov – fyzických osôb ešte aj po vyhlásení konkurzu v rámci oddlženia. V tomto období uskutočnenú napr. zrážku zo mzdy už dlžníkovi nikto nevráti, pre porovnanie podľa právnej úpravy Zákona účinnej do 28.02.2017 takto prijaté peňažné prostriedky musel exekútor resp. veriteľ vrátiť príslušnému správcovi ako majetok dlžníka patriaci do konkurznej podstaty. S ohľadom na tieto skutočnosti možno odporučiť jednotlivým dlžníkom obrátiť sa bezodkladne po vyhlásení konkurzu na príslušné pracovisko Centra právnej pomoci alebo vyhľadať kvalifikovanú právnu pomoc napr. obrátením sa na advokátsku kanceláriu s požiadavkou o poskytnutie alebo zistenie všetkých informácií o exekučných konaniach vedených voči ich osobe a súčasne s požiadavkou o vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie. Náklady na tieto služby sú v porovnaní s majetkom o ktorý môžu prísť dlžníci v exekučných konaniach prebiehajúcich niekoľko mesiacov aj po vyhlásení konkurzu určite nižšie.